Chov brojlerových králikov

	Výbor		Členovia
Home	Foto	Links	Dobré rady	Výstavy, burzy

Súčasné plemená králikov vznikli zrejme z jedného spoločného druhového predka - králika divého. Prvé písomné údaje o výskyte zvierat podobných králikom pochádzajú od Feníčanov, ktorí okolo roku 1000 p.n.l. popísali ich hojný výskyt na stredomorskom pobreží Španielska. Z tejto časti Stredomoria sa postupne dostávali do ďaľších pobrežných oblastí. V stredoveku boli králiky objektami poľovačiek, zvlášť dámskych. Chovali sa v ohradených priestoroch - leporáriách, kde mali zabezpečený úkryt pred dravcami a dostatočný prísun krmiva. Chov v leporáriách sa rozšíril aj do ostatných častí Európy a položil základy postupnej domestikácie (zdomácňovaniu) tohto druhu. Vzhľadom na biologické vlastnosti králika, stredovekí chovatelia pomerne rýchlo vytvorili skupiny zvierat, ktoré sa svojimi znakmi a vlastnosťami líšili od ostatných skupín králikov. Odlišná farba srsti, jej štruktúra a anatomické zvláštnosti tela tvorili základ znakov a vlastností pri stanovovaní kritérií neskorších zootechnických jednotiek - plemien. V súčasnosti sa na Slovensku chová približne 50 plemien a ich farebných rázov. Plemenné štandardy sú zakotvené vo vzorníku plemien králikov Slovenského zväzu chovateľov a slúžia ako šľachtiteľské ciele pri selekcii na stanovené exteriérové znaky a vlastnosti. Súčasné plemená králikov sa rozdeľujú podľa živej hmotnosti na veľké (obrovité), stredné, malé a maličké. Podľa štruktúry srsti sa rozdeľujú na plemená normálnosrsté, dlhosrsté (angorský, líšči), krátkosrsté (rexovité) a plemená so zvláštnou štruktúrou srsti (saténový). Medzi veľkými plemenami sa často u nás chová králik belgický obor. Plemeno je predstavované mohutnými zvieratami s dlhými ušnicami a živou hmotnosťou v dospelosti cez 7 kg. Prvé králiky tohto exteriéru boli popísané okolo roku 1825 v okolí mesta Gent (dnešné Belgicko) a neskôr v severnom Francúzsku. Ďalej sa do tejto skupiny zaraďujú plemená francúzsky baran, moravský modrý a nemecký obrovitý strakáč, ktoré majú zrejme svoj pôvod v belgickom obrovi. Skupina plemien so strednou živou hmotnosťou je najpočetnejšia nielen z hľadiska plemennej skladby ale aj počtu chovaných zvierat. V dospelosti dosahujú hmotnosť 3,5 - 4,5 kg. V súčasnosti je v slovenskom vzorníku zaradených 30 plemien a ďaľšie desiatky ich farebných rázov. Zo stredných plemien sú u nás najrozšírenejšie: veľký svetlý strieborný, činčila veľká, viedenské králiky, novozélandský biely, kalifornský, nitriansky a český strakáč. Skupinu malých králikov so živou hmotnosťou do 2,3 kg tvorí v slovenskom vzorníku 17 plemien, medzi ktorými sú u nás najčastejšie chované malý baran, činčila malá, holandský, ruský a anglický strakáč. Medzi maličké plemená dosahujúce v dospelosti živú hmotnosť 1,2 - 1,5 kg patria maličký baran, hermelín a maličký králik. V staršej terminológii sa táto skupina označovala ako zakrslé králiky. V poslednom čase sú maličké plemená čoraz častejšie chované aj v mestských bytoch ako spoločenské zvieratá. .       Nitriansky králik Plemeno vzniklo v roku 1977. Podstatný podiel na jeho vzniku má J. Zelník (1925 až 1986) z Nitry, ktorý si vytýčil šľachtiteľský cieľ získať populáciu zvierat s typickým exteriérom a vysokými ukazovateľmi mäsovej úžitkovosti. Využil pritom kombináciu vysokej plodnosti, intenzity rastu a jatočnej výťažnosti troch východiskových plemien. V prvej etape šľachtenia reciproko paril ruské a francúzske strieborné králiky. Ich potomstvo (Fl generácia) sa ďalej parilo medzi sebou, pričom v F2 generácii sa vyberali čierne akromelanistícké fenotypy. Ich príbuzenským párením vznikali samičky pripúšťané kalifornským samcom 92-1066cs127. Selektovaním zvierat s modrým sfarbením a ich ďalšou príbuzenskou plemenitbou vznikla línia P, ktorá bola základom pre uznanie nového plemena -nitrianskeho králika. Počas chovu plemena sa korigoval štandard sfarbenia. Pôvodný genotyp predpokladal výskyt buď dominantnej alely G (zonálna distribúcia pigmentu v srsti -aguti, divé sfarbenie) alebo homozygotne recesívnej konštelácie dd (homogénne rozdelenie pigmentu po celej dlžke chlpu). Podľa najnovšieho výkladu vzorníka (1993) je genotyp nitrianskeho králika v géne pre distribúciu pigmentu (G) jednoznačne charakterizovaný konšteláciou aliel dd. Šľachtiteľská práca v populáciách nitrianskeho králika sa koordinuje v rámci chovateľského klubu KANINO, ktorý združuje cez 100 členov. Pravidelne sa organizujú výstavy, typizácie a ďalšie formy hodnotenia exteriéru, ktoré prispievajú k zvyšovaniu úrovne i propagácii tohto plemena. NITRIANSKY (Ni) (Rabbit of Nitra, Nitraner Kaninchen) Genotyp: anan BB CC dd gg Mesačné prírastky hmotnosti: Mesiac  1.   2.    3.    4.    5.    6.    7.    8.. kg ><  0,5  1.5  2,2  3,0  3,5  3,8  4,0  4,25 Pozícia l - hmotnosť (v kg) 3,50-3,74 - 8 bodov 3,75-4,24 - 9 bodov 4.25-5,25 - 10 bodov 5,26-5,50 - 9 bodov Pozícia 2 - tvar viď špeciálna časť. Pozícia 3 - typ Typ zodpovedá rovnakej pozícii kalifornského králika. Pozícia 4 - srsť Srsť je hustá, pružná, pevná, s lesklými pesíkmi. Jej dížka je asi 3 cm. Pozícia 5 - kresba a farba kresby. Kresba je zhodná s kresbou Kal. Farba kresby je modrá v svetlejšom odtieni. Pazúriky sú farby rohovitej so svetlejším odtieňom. Pozícia 6 - farba bieleho základu a očí. Táto pozícia zodpovedá rovnakej pozícii u králika Kal. Prípustné chyby: K pozícii 1: viď stupnica hmotnosti. K pozícii 2: viď špeciálna časť. K pozícii 3: prípustné chyby zodpovedajú chybám rovnakej pozície pri Kal. K pozícii 4: redšia srsť, nerovnomerne rozložené, mäkké alebo tvrdé pesíky, menšie odchýlky od prepísanej dížky srsti. K pozícii 5: prípustné chyby v presnosti kresby sú zhodné s chybami u Kal. Vo farbe kresby sú prípustnými chybami svetlejšia spodina pierka, biele chípky v kresbe, slabo na-hrdzavelá farba kresby, malé odchýlky od stanovenej farby pazúrikov. K pozícii 6: prípustné chyby zodpovedajú chybám rovnakej pozície Kal. Neprípustné chyby: K pozícii 1: hmotnosť nižšia než 3,50 kg a vyššia než 5,50 kg (neklasifikovaný). K pozícii 2: viď špeciálna časť. K pozícii 3: neprípustné chyby zodpovedajú chybám rovnakej pozície Kal. K pozícii 4: srsť takmer bez podsady (vylúčiť), príliš mäkká, splstená alebo hrubá srsť (vylúčiť). Veľké odchýlky od stanovenej dížky alebo štruktúry srsti (vylúčiť). K pozícii 5: neprípustné chyby v presnosti kresby sú zhodné s chybami uvedenými v rovnakej pozícii Kal králika. Vo farbe kresby sú neprípustnými chybami iná farba kresby než šedo-modrá (vylúčiť). Silno nahrdzavelá kresba (neklasifikovaný), biely pazúrik (vylúčiť). K pozícii 6: neprípustné chyby zodpovedajúce chybám rovnakej pozície Kal. .

Copyright © ZO SZCH HORNÉ SALIBY, All Rights Reserved.