Atlas Kozy

Plemená kôz

Výbor Členovia
Home Foto Links Dobré rady Výstavy, burzy

Biela krátkosrstá koza

Hmotnosť capov 65 -90 kg, kôz 45 - 60 kg

Produkcia mlieka v priemere 750 kg/laktáciu, dobré dojky dosahujú produkciu 1 000 a viac kg mlieka, tukovosť 3 - 4 %. V chovoch sú bezrohé aj rohaté jedince. Plodnosť je 250% a viac. Mliekové plemeno, vyšľachtené v prvej polovici 20. storočia prevodným krížením pôvodných miestnych rázov s dováženými capmi sánskeho plemena zo Švajčiarska a Nemecka. Kontrola úžitkovosti bola začatá v roku 1928. Kozy sú stredného až väčšieho telesného rámca, harmonickej stavby tela, dobrej konštitúcie, s primerane širokým a hlbokým hrudníkom. Končatiny silné s pevnými kĺbmi a dobre chodivé. Hlava je pomerne dlhá a široká v čelnej časti. Dominantnou vlastnosťou je bezrohosť. Do roku 1992 sa robila prísna selekcia na bezrohosť u oboch pohlaví. V súčasnosti sa do chovu zaraďujú rohatí i bezrohí jedinci. Srsť biela, krátka bez pigmentácie, krk pomerne dlhý a úzky, v krajine hrtanu sa vyskytujú väčšinou prívesky. Mliečna žľaza úmerne veľká, struky stredne dlhé, prispôsobené pre ručné, aj strojové dojenie. Plemeno vhodné pre individuálny i stádový chov. Kozy sú rané, odolné, vysoko plodné s dobrou schopnosťou pre zhodnotenie krmív. U bezrohých capov treba počítať s menším výskytom kryptorchizmu. Zmäsilosť kozliat vo výkrme možno zlepšiť úžitkovým krížením s búrskym plemenom.

Búrska koza

Juhoafrické plemeno s mäsovou až kombinovanou úžitkovosťou (mäso, mlieko, koža) a dobrou plodností. Vzniklo v 40. rokoch minulého storočia krížením miestnych kôz s plemenom bantu, kašmírová koza a pravdepodobne i s niektorými európskymi a indickými plemenami. Kozy sú väčšieho telesného rámca s dobrým osvalením a pevnou konštitúciou. Krátka srsť na tele je biela, na hlave načervenalá s lysinou, čierna farba hlavy je nežiaduca. Hlava u oboch pohlaví rohatá, s výrazným oblúkom, s stredne dlhými, zvislými ušami. Majú dobre utvárané vemeno. V rámci plemena sa chovajú tri typy:
a) obyčajná búrska - stredného telesného rámca, krátkosrstá, rohatá, bielej farby s hnedými škvrnami na hlave a krku,
b) dlhosrstá - väčšieho telesného rámca s hrubšou konštitúciou,
c) bezrohá - nejednotného zafarbenia.

Priamy import z Afriky nebol povolený z obavy zavlečenia nemoci „modrý jazyk". Preto bol v roku 1980 uskutočnený dovoz embryí do NSR. Plemeno sa v Európe dobre aklimatizovalo a po roku 1985 sa ich chov rozšíril do Francúzska, Írska, Izraelu, Veľkej Británie. Prvý dovoz k nám sa uskutočnil v roku 1988 z NSR v počtu 5 kôz a 2 plemenných capov. Plemeno zamerané na chov v čistokrvnej plemenitbe, aj pre úžitkové kríženie s mliekovými kozami za účelom zvýšenia mäsovej produkcie. Kozy sú stredného až väčšieho telesného rámca s relatívne dobrým osvalením a pevnou konštitúciou. Chrbát pomerne široký a rovný, prechádza do zrazenejšieho zadku, nohy kratšie a silné. Živá hmotnosť kôz 60-70 kg, capov 80-90kg. Kozy sú živého temperamentu vhodné pre chov v oplôtku, aj na voľnej pastve. S obľubou konzumujú okrem trávnych porastov i rôzne kroviny. Sú tiež vhodné na spoločnú pastvu s dobytkom a ovcami. Jedince s modrou farbou očí sú náchylné na stres, hlavne pri manipulácii so zvieratami. Z tohto dôvodu sú z chovu vyraďované. Plodnosť je 160-180 %, živá hmotnosť kozliat v 70 dňoch veku 17 kg, denný prírastok v odchove a výkrme 200-220 g, produkcia mlieka za laktáciu 400-500 kg.

Hnedá koza krátkosrstá

Mliekové plemeno vyšľachtené prevodným krížením pôvodných strakatých a hnedých kôz s dovezenými capmi harckého plemena z Nemecka. Najskôr sa chovala ako bezrohá, dnes je rohatosť u oboch pohlaví povolená. Je stredného telesného rámca, pevnej kostry s priemerným osvalením. Hlava dlhá a pomerne úzka, krk primerane dlhý, chrbát rovný, ktorý prechádza do zrazenejšieho zadku, končatiny silné. Základné zafarbenie hnedé s pruhom sýtej farby po celej dĺžke chrbta až ku koncu chvosta. Existujú odtiene červenohnedá, škoricovohnedá a tmavohnedá. Čierny trojuholník za ušami je charakteristickým znakom plemena. Mulec, vnútro uší, brucho, holeň a paznechty čierne, srsť krátka. Mliečna žľaza úmerne veľká, struky stredne dlhé. Plemeno je odolné, rané, vhodné pre individuálny aj stádový chov. Strojové dojenie je možné. Plemeno má dobré materské vlastnosti a je vhodné na kríženie s mäsovým búrskym plemenom za účelom zlepšenia hlavne jatočných hodnôt kozliat vo výkrme. Živá hmotnosť kôz 50-55 kg, capov 70-85 kg, výška na kohútiku kôz 65-75 cm, capov 70-80 cm. Kozy sú chované prevažne v podhorských a horských oblastiach.Dojivosť kôz 800-900 kg mlieka, tučnosť 3,6 %, bielkovín 2,7 %, plodnosť 170-190 %, živá hmotnosť kozliat v 70 dňoch veku 15 kg, denný prírastok v odchovu a výkrmu 170-190 g.

Alpínska koza

Typické dojné krátkosrsté francúzske plemeno stredného telesného rámca zo skupiny alpských kôz, označovaných synonymom „Francúzska alpská“. Plemeno vzniklo krížením miestnych plemien s hnedými plemenami. Výška na kohútiku u kôz 70-90 cm, u capov 90-100 cm, ž.h. kôz 50-80 kg, capov 80-100 kg. Plemeno sa chová vo viacerých farebných odtieňoch. Prevláda srnčie sfarbenie s čiernym pásom na chrbte. Jeden farebný ráz plemena je svetlo hnedý , dolná časť končatín je čierna. Rohatosť a výskyt briadky nie je plemenným znakom. Plemenná kniha bola založená v roku 1930. Toto plemeno sa podieľalo na vyšľachtení plemien Berry Touraine a Skalnej alpskej kozy. Chová sa aj v Nemecku, Poľsku, USA, Kanade.

Produkcia mlieka 700-800 kg(rekord 2400 kg) ,tuk 3,3%, bielkoviny 3,5%, plodnosť 170-180%.

Kamerunská koza

Hmotnosť 15 - 20 kg, výška 50 - 60 cm

Pochádza z Afriky. Plodnosť 100 - 300 %

Anglonubijská koza

Mliečne plemeno vyšľachtené v 19. storočí krížením miestnych anglických kôz s orientálnymi plemenami: Chitral Jamnapari, Zaridi. Plemenná kniha bola založená v roku 1890. Plemeno je veľkého telesného rámca na vysokých nohách. Oblúkonosá hlava ma typicky dlhé, široké a zvislé ušnice. Rohatosť nie je typickým plemenným znakom. Krátka srsť má nejednotné sfarbenie. Vyskytujú sa jedince biele, smotanovej farby, svetlo hnedej, gaštanovej a čiernej farby, prípadne i strakaté. Ž.h. kôz je 60-80 kg, capov 90-100 kg. Okrem Anglicka sa chovajú v Írsku, Austrálii, Kanade, USA(označovaná ako nubijská), Južnej Amerike a na blízkom východe. Toto plemeno sa podieľalo na šľachtení mliečnych plemien, predovšetkým v Afrike.

Plemeno sa vyznačuje vysokou plodnosťou a vynikajúcou mliekovou úžitkovosťou. Priemerne za laktáciu vyprodukuje 1200-1500 litrov s denným pôdojom 5-6 litrov mlieka pri vysokej tukovosti 4,8%(rozpätie 3,7-6,7%) a obsahom bielkovín 3,8%(rozpätie 2,7-4,4%).Svojím zložením predstavuje mlieko výbornú základnú surovinu na výrobu syrov a mliečnych výrobkov. Pri koze Malpas Melba tohto plemena sa uvádza v literatúre oficiálny svetový rekord 3024 litrov mlieka za laktáciu. Plodnosť je vysoká. Kozľatá dosahujú vynikajúce prírastky.

Mohérová koza

Plemeno vzniklo v prednej Ázii. Pravdepodobný pôvod sa odvodzuje od plemena miriz. Hlavnou úžitkovou vlastnosťou je produkcia mohérovej srsti označovanej ako angorská vlna. Srsť má vysokú oblúčkovitosť, vynikajúci lesk - listrový, pri dĺžke okolo 30 cm, čo zodpovedá mesačnému prírastku až 2,5 cm. Striž sa robí 2x ročne. Rúno tvoria z 80% polopesíky, 18% podsada, 2% pesíky - mŕtve vlasy. Sortiment srsti C-DE (30-45 mm). Srsť má minimálny obsah vlnotuku, pokrýva celé telo včítane brucha a končatín . Plemeno je malého telesného rámca, živá hmotnosť kôz 30-35 kg, capov 40-45 kg, výška na kohútiku kôz 30-45cm, capov 50-60 cm. Hlava je úzka a malá, s dlhými zvislými ušami. Obe pohlavia sú rohaté, u capov sú rohy špirálovite stočené dozadu. Farba srsti kôz je prevažne biela, v niektorých častiach sveta sa chovajú zvieratá aj v iných farebných odtieňoch (hnedá, šedá, čierna). Plemeno je polyestrické, neskoré s nízkou plodnosťou - 105 % a náročným odchovom kozliat, ktorý je ovplyvnený nízkou živou hmotnosťou kozliat pri narodení a slabou mliekovosťou matiek -70-100 kg mlieka za 5-6 mesiacov. Plemeno je rozšírené celosvetovo, najmä v Turecku. Od roku 1849 je chované v USA, tiež v Alžírsku, Austrálii, Južnej Afrike, Madagaskare a od roku 1936 v bývalom Sovietskom zväze. Od konce 90. rokov minulého storočia tiež v Dánsku a na Slovensku. Typovo sa líši napríklad austrálsky ráz, ktorý je malého telesného rámca od texaského s väčším rámcom a hrubšou srsťou. Šľachtiteľská práca je zameraná na produkciu kvalitného rúna.

Copyright © ZO SZCH HORNÉ SALIBY, All Rights Reserved.